Mince vyražené podle návrhu šestileté dívky.
Litva vydává novou stříbrnou minci. Její vskutku originální návrh připravila šestiletá Emilija Adumane z Rigy.
Litva - Námět na minci je inspirován dětskou kresbou prasátka, symbolizujícího blahobyt, velkorysost a radost.
V roce 2008 Litevská národní banka vyhlásila soutěž na návrh mince programu "MOJE VYSNĚNÁ MINCE". Návrhy do soutěže mohly zaslat pouze děti. Z celé Litvy se jich sešlo více než 4000.
Líc mince zobrazuje znak Litevské republiky umístěny ve středu mince, pod nímž je vročení 2009. Ve spodní části mince je číslice 1 a nápis LATS. V horní části nad znakem je nápis "LATVIJAS REPUBLIKA". Rub mince obsahuje motiv šestileté Emilije Adumane z Rigy - malbu prasátka s dětsky zkomoleným nominálem zapsaným nápisem "LAC 1 " tak jak jej Emilje sama napsala. Hrana mince obsahuje dva nápisy "LATVIJAS BANKA" oddělené kosočtverci.
Mince je vyražena ze stříbra ryzosti 925/1000 Ag. Razila se ve Finsku v mincovně Rahapaja Oy. Mince je dostupná v omezeném počtu 5000 ks.
Coronatus Posonii Bratislavské korunovačné medaily a žetóny (1563–1830)
Problematika korunovácií panovníkov v rôznych európskych krajinách patrí medzi zaujímavé témy, ktoré roky fascinujú bádateľov.
Špecifickú skupinu z nich tvoria uhorské korunovácie, ktoré počas dlhého obdobia prešli rôznorodým a zaujímavým vývojom. Pri tejto príležitosti sa vydávala široká škála medailí a žetónov, ktoré mali zachytiť tento významný akt v živote panovníkov. Práve numizmatické pamiatky vydané pri tejto príležitosti sú predmetom uvedeného príspevku a ich jedinečný výber je v súčasnosti prezentovaný na výstave uskutočnenej na Bratislavskom hrade v dňoch 10. júla 2014 až 18. januára 2015. Výstava sa sústreďuje predovšetkým na bratislavské korunovácie, kde sa v rokoch 1563-1830 korunovala väčšina uhorských kráľov a kráľovien.
Problematika bratislavských uhorských korunovácií je veľmi vzrušujúcou témou nielen z numizmatického hľadiska, ale aj z historického pohľadu. Už počiatky výberu Bratislavy ako miesta korunovácie sú opradené zaujímavými udalosťami. Po páde Budína v roku 1541 sa totiž hlavné mesto Uhorského kráľovstva ocitlo v Tureckých rukách a nastal problém výberu nového hlavného mesta. Rozhodnutie nakoniec padlo na Bratislavu, ktorá sa zákonným článkom č. 49 uhorského snemu z roku 1536 stala novým sídlom správy Uhorského kráľovstva. Svoju činnosť sem premiestnila aj Uhorská komora, ďalej tu boli zasadnutia miestodržiteľskej rady a mesto nadobudlo aj kultúrny a hospodársky význam. Preto je logické, že sa pozornosť nového korunovačného miesta upriamila na Bratislavu.
Celý článek naleznete v časopise Mince a bankovky č. 5/2014.
DALŠÍ ČLÁNKY
VÍCE O ČASOPISU
